Túlavý pes (Nora Inu)

Rok : 1949
Dĺžka filmu : 2 hod. 3 minúty
Žáner : film noir, krimi



Mladý detektív z oddelenia vrážd, Murosaki veľmi rád chodí na strelnicu. Keď však jeho posledná strela skončila v strome, odchádza autobusom preč. Tam mu ukradnú jeho služobný kolt. Murosaki na to príde a snaží sa podozrivého lupiča chytiť. Nepodarí sa mu to. Prizná sa svojmu nadriadenému, no ten veci necháva tak a o jeho služobnú zbraň sa nestará pretože má dôležitejšie veci na práci. Murosaki sa pokúša zbraň získať iným spôsobom. V databáze vreckárov sa snaží nájsť dotyčného muža. Opäť ho ale čaká nezdar. Jeho kolega, mu radí, aby si spomenul kto bol ešte v autobuse. Murosaki si spomína, že tam bola aj žena so silným parfémom. V databáze ju nájde a okamžite sa vidá po stope. Žena však nič nevie ale neodbytný Murosaki sa nakoniec dozvie, že v tom majú prsty obchodníci zo zbraňami. Prezlečie sa za obyčajného muža a pri strete z obchodníčkou zo zbraňami ju zatkne. Medzitým sa našla obäť postrelená práve Murosakiho zbraňou. Svojím konaním a tým, že zatkol obchodníčku ešte veci viac skomplikuje a preto je pridelený staršiemu detektívovy, Satóvi. S ním rieši prípad jeho zmiznutej zbrane a stáva sa preň akýmsi vzorom. Postupne sa prepracujú od ženy, ktorá spolupracovala z obchodníkmi zo zbraňami a, ktorú Murosaki zatkol, až po tanečníčku Namiki Harumi, ktorá je do tohto prípadu zapletená. Nakoniec sa dozvedia, že ten kto ukradol zbraň, je priekupník zo zbraňami, Juso. Po tom, čo sa snažia obaja detektívy chytiť páchateľa zistujú, že Harumi je Jusova priateľka. To už ale Juso stihol urobiť ďalší prepad a zabiť pri tom ženu. Murosaki cíti vinu za odcudzenie zbrane a zabíjanie obätí jeho pištolou. Harumi odmieta pomôcť a necíti žiadnu vinu. Čas sa pre detektívov kráti. Buď Jusa chytia alebo zabije ešte ďalších niekoľko obätí. Do toho sa opäť zamieša Harumi, ktorá sa nakoniec, po menšom vnútornom rozpore rozhodne detektívom pomôcť...

Túlavý pes je japonský film od režiséra Akira Kurosawa z roku 1949. Teda je čiernobiely a v podstate bez hudby. Bez hudby nemyslím hneď nemý! Proste len nečakajte v určitých pasážach hudbu ako to je v dnešných filmoch! Tento film patrí do žánru film noir. Film noir existoval v rokoch 1936 - 1958 a obvykle bol spájaný z čiernobielym vzhľadom založeným na nemeckej expresionistickej kinomatografií. Dejovo boli všetky filmy zväčša detektívne. Tak ako to je aj u Túlavého psa, tento žáner vznikol a bol prisúdený až v dnešnej dobe.

Akira Kurosawa v tomto filme zobrazuje japonsko ako povojnovú krajinu. Najväčším zobrazením sú tu práve ľudia. Či už je to rozpor medzi japonským klasickým odevom alebo americkým ošatenstvom. Dokonca tu je možné vidieť japoncov, ktorý hrajú baseball. No podľa môjho skromného názoru, je baseball americký šport a ako väčšina vecí aj toto bolo "prinesené" z Ameriky do Japonska.  Film taktiež zobrazuje chudobu, ľudí a ich ťažký povojnový život. Buď si vojna vyžiada daň a z ľudí stanú trosky, vo filme to môže byť ten kriminalista; alebo to "prekusnú" a budú žiť svojim biednym životom ďalej. Vo filme to mohol byť práve Murosaki ako muž činu a spravodlivosti.
Vo filme sa nachádza aj obrovská časť pasáži, ktoré sú tak to trochu nudné a zdĺhavé ale majú svoj význam. Aby som bola presnejšia tieto pasáže majú niekoľko desiatok minút. Príkladom je pohľad na mestkú krajinu, baseballový zápas, kabaret kde vystupujú tanečníčky a podobné. Týmto som vás ale nechcela nejak odradiť, naopak. Pokiaľ tieto pasáže "prekusnete" a správne pochopíte tak vás nudiť nebudú. Skôr to môžete zobrať ako povojnové japonsko, ktoré vám p. Akira ukazuje na "zlatom podnose".  Čo stojí ešte za zmienku je, že kamera a jej následny strih je perfektný. Dynamicky zachytené pohyby sú na tú dobu naozaj perfektné.

Ohľadom hercov. Mladého, tak trochu zbrklého detektíva Murosakiho si zahral Tóširó Mifune, vždy "pohoďáckeho" staršieho detektíva Satóa hral Takaši Šimura a mladú kabaretnú tanečníčku Harumi zasa Keiko Awadži.  Dej je veľmi jednoduchý na druhej strane prepracovaný v pasážach, takže ho (snáď) pochopí každý.

No, a čo povedať záverom? Ak zoberieme fakt, že je to povojnový film z roku 1949, so všetkými mínusmi aj plusmi; a s ktorými sa musíme zmieriť, inak nás film nebude baviť; môžeme toto dielo považovať za jedno z brilantných. Možno je toto slovko prehnané, ale na tú dobu je to naozaj super film a rozhodne si ho treba pozrieť.