Japonsko je súčasťou kultúrnej oblasti, kedysi nazývanej Ďaleký východ. Tento pojem vychádza z dnes už prekonanej predstavy o Európe ako strede sveta. Ďaleký východ určite nie je "ďaleký", ani vzdialený ľudom, ktorý tu žijú a ich počet v priebehu dejín pravdepodobne prevýšil počet obyvateľov Európy i iných kultúrne vyspelých oblastí ako napr. Stredomorie či Indický subkontinent. Z tohto dôvodu sa považuje za vhodnejší výraz Východná Ázia.
Kultúra Východnej Ázie siaha svojimi koreňmi až k starovekej civilizácií v severnej Číne. Čína svojím vplivom zasahovala ďaleko - viedla vojny a obchodovala so zemami Strednej Ázie a migračné vplivy čínskeho obyvateľstva smerovali častokrát do juhovýchodnej Ázie za Vietnam -, tieto oblasti čerpali svoje základné kultúrne hodnoty z iných zdrojov, aj keď sa s zemami Východnej Ázie udržovali úzke, obzvlášť obchodné zväzky.
Z týchto zemí sa zachovalo počas prevažnej časti svojej histórie najväčšiu ojedinelosť Japonsko. Hlavnou príčinou tejto skutočnosti je pravdepodobne jeho ostrovná poloha a relatívna odľahlosť. V tomto smere je iste pozoruhodná podobnosť s Britskými ostrovami, ležiacimi na opačnej strane eurazijského kontinentu, avšak izolovanosť Japonska od jeho susedov je nezrovnateľne vysoká. Vplivy Číny preto do Japonska prenikali s menšou intenzitou, ku zmenám dochádzalo relatívne pomaly a boli vo väčšej miere výsledkom dobrovoľného preberania cudzích vzorov či domáceho vývoja než tlaku zo zahraničia. Vďaka tomu sa tiež zachovalo viac z pôvodných tradícií.
Japonci, tak ako ich poznáme dnes, patria k mongolidnej rase. Japončina sa od čínštiny gramaticky aj foneticky líši. Čínština má sklon k jednoslabičnosti, je bohatá na tóny, určujúce význam slova, a nepozná ohýbanie slov. Gramatické vzťahy medzi slovami sú dané ich pozíciou vo vete. Japončina naopak nemá tóny, je však mnohoslabičná a slová ohýba, a poradie slov vo vete sa od čínskeho jazyka podstatne líši. Má veľa spoločného s korejčinou a inými altánskymi jazykmi severnej Ázie, aj s mongolčinou a korečinou.
Súčasné jazykové identity a fyzického vzhľadu Japonci dosiahli niekedy počas 1. st. n.l. , či dokonca aj skôr. Aiunovia, do minulého st. prevládajúce obyvateľstvo severného ostrova Hokkaidó, a kedysi pravdepodobne obyvatelia celej severnej časti Japonska, vykazujúci isté prvky bielej rasy.
Japonské ostrovy zasiahli prinajmenšom 2 paleolitické vlny - prvá niekedy pred 100 000 alebo 200 000 rokmi. V nedávnej dobe bola v Japonsku objavená keramická stará asi 10 000 rokov, čo je zatiaľ najstarší známy nález na svete, avšak prvá neolitická kultúra, nazývaná Džómon, podľa názvu typického povrazovitého vzoru, sa v Japonsku rozšírila zhruba pred 6000 rokmi. Ľudia kultúry Džómon žili v obydliach pripominajúce zemlianky a živili sa rybolovom, lovom, a zberom polodov, korienkov a mäkkíšov. Zanechali po sebe tzv. mušlové hromady a rozmanitú keramiku, medzi známymi keramikami doby kamennej doposiaľ neprekonanú čo do bohatosti a nápaditosti vzorov.
V 3. st. pred n. l. vystriedala v západnom Japonsku, a do 1. st. pred. n. l. aj v oblasti Kantó kultúru Džómon, nová kultúra. Podľa známeho náleziska v Tokyu dostala meno Jajoi. Typickými znakmi tejto kultúry bola jednoduchá keramika vyrábaná na kruhu, pestovanie ryže pomocou zavlažovacích techník, z ktorých sa niektoré používajú dodnes, a používaniu bronzu a železa. Bronzové predmety sa pravdepodobne používali prevažne pre rituálne účely, obzvlášť zrkadlá čínskeho typu, zbrane, zvonce, príliš tenké na to, aby slúžili praktickým účelom.
Kultúra nasledujúceho st. sa nazýva mohylová kultúra. Niektoré mohyli majú zvláštny tvar kľúčovej dierky. Na monhých mohylách boli nájdené sústredené kruhy z keramických válcov, niekotré z nich boli ozdobené jednoduchými, ale prispôsobivými soškami osôb, zvierat, domov. Táto keramika sa nazýva haniwa. Tedajší bojovníci už jazdili na koňoch a nosili dlhé rovné želené meče, prilby, brnenie zo železných plátkov, čo úzko súviselo s tedajšou korejskou a mandžuskou kultúrou. Takzvané zakrivené drahokami (magatama), objavené v hrobkách z tohto obdobia, sú totožné s nálezmi z juhokórejských nálezísk z rovnakej doby. Mohylová kultúra bola priamim pokračovaním kultúry Jajoi a zároveň priamim predchodcom historicky doloženého ranného japonského štátu. Mohylová kultúra potom prešla do ranného historického obdobia Japonska ( 5. a 6. st. )
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára