Kafka Tamura, nejdrsnější patnáctiletý kluk na světě se vydává na dlouhou cestu - obrazně i doslovně vzato. Odchod z otcova domu. Odchod z otcova domu, putování i pokus o nový život je totiž metaforou vnitřní proměny. Kafka naplňuje své prokletí : zabiješ otce, znectíš matku, zhanobíš sestru. Nedokáže se vymanit, čím víc utíka, tím je svému osudu blíž. Osud je jako písečná bouře, co bez ustání mění svůj směr. Odejde tam, kde ho nikdo nezná a ani nezkoumá, odkud se vzal. Začne pracovat v jedné knihovně pod dohledem pana Óšimy, svého rádce i kamaráda. Pozná slečnu Saeki, která žije ve spomínkách na tragicky zesnulého milence. Než spolu dojdou na pobreží, aby pochopili, kým ve svých životech či snech vlastně jsou nebo byli, okusí hodně bolesti.
Úplne odjinud vchází do příběhu "tak trochu zvláštní" šedesátiletý pan Nakata. Neumí číst ani psát, jeho chápaní světa je omezené. V dětství zažil příhodu, která půlku jeho osobnosti odnesla kamsi mimo reálný svět. Zato je vybaven unikátní schopnosti, např. : dokáže rozmlouvat s kočkami. Jeho průvodcem na cestě za vchodovým kamenem je mladý Hošino, dobrosrdečný i střelený chlapík se specifickou životní filozofií. Ačkoli se Kafka s Nakatou nikdy fyzicky nesetkají, jejich provázanost.
Ukážka z knihy :
Smývám ji v umyvadle. Krev se mísí s vodou a barví bílé porcelánové umyvadlo načerveno. Ať ale drhnu, jak drhnu, krev z trika ne a ne pustit. Už už ho házím opodál do koše, ale na poslední chvíli se rozmyslím. Vyhodím ho tak jako tak, ale bude to lepší udělat někde jinde. Košili vyždímám, co mám síly a pak ji strčím do pytle na špinavé prádlo a ten nacpu hluboko do batohu. Vlasy si namokřím vodou a trochu je upravím. Z tašky s toaletními potrěbami vytáhnu mýdlo a umyju si ruce. Jěšte se mi trochu třesou. Dávám si ale načas a pořádne se umyju i mezi prsty. Krev mám dokonce i za nehty. Namočeným ručníkem setřu stopy krve, která mi přes šaty prosákla až na hrudník. Pak si obléknu košili, zapnu knoflíky až ke krku a podolek si zastrčím do kalhot. Musím se alespoň trochu upravit, abych nebyl nikomu nápadný.
Mám ale nahnáno, ne že ne. Zuby mi cvakají jako splašené. Nezastavím je ažť dělám, co dělám. Roztáhnu ruce a zadívám se na ně. Trochu se mi chvějí. Ani nevypadají jako moje. Vypadají spíš jako párek cizích, nezávislých tvorů. A dlaně mě hrozně pálí. Docela jako bych silně svíral nějakou rozžhavenou železnou tyč.
Opřu se oběma rukama o okraj umyvadla a silou přitisknu hlavu k zrcadlu. Je mi do breku. Jenže i kdybych se rozbrečel, stejně mi nikto nepřijde na pomoc. Nikdo mi...
Ale, ale, kdepak jsi vlastně zamazal takovou spoustou krve, co? Cos to proboha vyváděl? Nepamatuješ se, žejo? Ty sám, zdá se, nikde žádnou ránu nemáš. A když pomine to tvoje rameno, vlastně tě ani nic pořádně nebolí. Takže ta krev, co máš na sobě, není vůbec tvoje. Tu musel prolít někdo jinej....
Recenzia :
Hoci už v pôvodnom texte na obale je povedané viac než dosť, dávam aj mini recenziu pre objasnenie a prezradenie aspoň trošku viac detajlov.)
Kafka Tamura je najdrsnejší chlapec pod slnkom. Hoci má len 15 rokov usilovne sa snaží aby vyzeral na 17. Neustále sa rozpráva s chlapcom, ktorému hovoria Vrana. Až neskôr vysvitne, že je to len jeho vlastné podvedomie, ktoré mu neustále radí, a občas aj zaňho hovorí. A prečo toto všetko? Pretože sa rozhodne utiect z domova, od otca, a kliatby, ktorá nanňho číha. Zoberie si peniaze, pár preňho cenných drobností, no otcovi ani nenapíše, aj tak by si toho asi ten chudák nevšimol. Kafka Tamura odcestuje do Šikoku, na miesto kde ho nikto nepozná a pokúsi sa začať nový život, bez kliatby. Za peniaze, ktoré si zobral od otca sa ubytuje v hoteli. Kedže už pred tým, keď býval v Tokyu sa rád vzdelával a jeho obľúbeným miestom bola knižnica, pokúsil sa nájsť nejakú aj v Šikoku. Podarilo sa mu to, a ako tam postupne často chodieval, zoznámil sa s jej majteľmi. Trochu podivným, ale veľmi milým hermafroditom pánom Óšimom, ktorý sa mu potom stane radcom aj priateľom, a majteľkou slečnou Saeki, ktorá stále smúti za svojou láskou. Po čase sa presťahuje do knižnice a začne tam aj pracovať. Tento pokojný, kľudný život sa ale zmení. A skôr než sa nazdá, kliatba ho dostihne a naplní sa do bodky.
Paralelne vyvyjájuci sa príbeh je o 60. ročnom mužovi menom Nakata. Spočiatku príbeh začína keď bol pán Nakata ešte ako malý chlapec a stala sa mu nehoda. Zo začiatku knihy sú to vlastne spisy nehody, ktorá sa stala. Ale pekne po poriadku... Škola mala výlet, kde sa deti učili spoznávať hríby. No nastala "nehoda" a pri zbere a pozorovaní hríbov náhle upadli všetky deti do bezvedomia. Okrem pani učiteľky, tá to mohla iba neveriacky pozorovať. Po pár hodinách sa všetky deti prebrali akoby sa nič nestalo, no na nič si nepamätali. Vedci na nich robili pokusy, no k ničomu nedospeli. Najzvláštnejšie na tom bolo, že všetky deti, ktoré sa prebudili hovorili to isté. Výnimkou bol Nakata, ktorý sa neprebral po pár hodinách, tak ako ostatné deti. Keď sa Nakata po niekoľkých mesiacoch zobudil " zo spánku" všetko zabudol, počítať, čítať, písať. Bol úplne negramotný. Mal však jednu schopnosť, dokázal hovoriť z mačkami. Potom sa dejom presunieme späť k 60.ročnému Nakatovi, hľadačovi stratených mačičiek, ktorý dostáva potvoru od pána starosty. Pri hľadaní jednej mačičky stretne Johnnie Walkera, ktorý chce zabiť mačičku, ktorú Nakata práve hľadá. Po konflikte s Johnniem ho Nakata zabije, a stratí schopnosť hovoriť s mačkami. Neskôr odchádza do Šikoku kôli vchodovému kameňu. Po ceste stretne Hošina, mladého kamionistu, ktorý si Nakata veľmi obľúbi a začne mu pomáhať.
Hoci sa zdá, že tieto dva príbehy na seba nenadväzujú, pravda je iná. Kedže bol Johnnie zavraždený polícia hľadá viníka, a vie, že je to Nakata. No podozrieva aj utečenca Tamuru. Ten sa musí schovávať hoci nič neurobil. A najhoršie je, že sa jeho kliatba splnila. Presne tak, ako mu vravel otec: Zabiješ otca, znásilníš matku a sestru.
Môj názor : Je to naozaj skvelá kniha. Hoci je pravda, že Kafka na pobreží je presýtená západnou kultúrou a odkazmi na ňu, ako aj väčšina Murakamiho diel. Ale pokiaľ vám to nevadí je to správna volba a rozhodne vás tento príbeh chytí. Síce sa vám bude zdať, že spočiatku tie dva príbehy sú samostatné a vyvinú sa až neskôr, po pretnutí, vás to rozhodne chytí a budete to čítať jedným dychom. No ak neznášate japonských autorov, ktorý píšu do západného štýlu, nie je toto dielo pre vás vhodné.
Nakladateľstvo: Odeon
Rok vydania : 2006
Počet strán: 562
Jazyk: český
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára